Sníva v snehových závejoch,
prikrytá čerešňovými kvetmi,
medzi stovkami hviezd na zemi,
medzi tými dvoma svetmi.
Spánok bol minulosť.
Ako keď niekto vstáva.
Ten pohľad bol ako nadránom.
I skončila sa únava.
Ľad na očiach sa roztopil,
skrehnutá ruka ožila
a v slanom opare nad lícom
už zas koluje v žilách
tak horúcou krvou zvlhnutá
ruža v dlani, dlane v tráve,
sneh na perách,
pery v láve
žiary zornice i slnka
v chladnom splne mesiaca
noc dňu cez ráno
staré dlhy odpláca.
jarčeky hnedo-priesvitné
a vnútri ružovou nádejou
šípová ruža vykvitne.
A až sa príliš rozrastie
i zvnútra srdce prepichne mi,
počkám si na nový mráz,
počkám si do druhej zimy.
Komentáre
Pekne, básničky vždy môžem
Aj tá predtým o očiach je pekná.